Paranoidná porucha osobnosti

Paranoidita (paranoja) - široké označenie pre trvalé paranoidné presvedčenia a správanie. Paranoidnými presvedčeniami sú najčastejšie presvedčenia o nepriateľskej motivácii či správaniu okolia a spoločnosti voči svojej osobe . Tieto presvedčenia sa buď nezakladajú na pravde alebo sú významným prekrútením skutočnosti. Človek s paranoidnými presvedčeniami väčšinou nie je schopný či ochotný ich prehodnotiť a konfrontovať s realitou a nevyvrátiteľne trvá na ich pravdivosti s presvedčení, že úkor či nepriateľstvo zo strany druhých je zámerným konaním voči svojej osobe. Príznaky paranoidity sa nevyskytujú len pri paranoidnej poruche osobnosti, ale aj pri viacerých psychických poruchách - pri rôznych psychotických poruchách, ako je schizfrénia či bipolárna afektívna porucha (mániodepresívna porucha). Paranoidné prežívanie vzniká tiež ako akútny príznak či dlhodobý následok užívania niektorých drog, najmä stimulancií (pervitin) a halucinogénov (LSD, Marihuana). Paranoidné príznaky sa pri týchto poruchách zvyknú líšiť svojim obsahom, ale aj dĺžkou trvania. Pri schizofrénii i manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy sa často vyskytujú extrémnejšie paranoidné prejavy - paranoidné bludy, napr. že som vyvolený a ide po mne ŠTB, že myšlienkami ovládam počasie, ale nezvyknú byť také dlhodobé či systematicky prepracované ako pri paranoidnej poruche osobnosti. Paranoik - v bežnej reči sa používa na označenie človeka, ktorý sa správa neprimerane podozrievavo voči okoliu a je presvedčený, že sa mu schválne deje nejaké príkorie. V odbornej komunikácii sa tento termín nezvykne používať. Paranoidná porucha osobnosti je jednou zo špecifických porúch osobnosti. Typickými prejavmi paranoidnej poruchy osobnosti sú: nadmerná citlivosť voči svojej osobe, najmä voči skutočnému či domnelému odmietaniu, odstrkovaniu a podobne, nedôverčivé, nepriateľské a agresívne správanie voči okoliu. Človek s paranoidnou poruchou osobnosti si vnímané krivdy, ponižovanie či vysmievanie dlhodobo pamätá, zvýrazňovať alebo prekrúca ich význam. Má tendencie k vytváraniu komplexnejších teórií, prečo sa iní ľudia, skupiny ľudí, či celý spoločnosť správa nepriateľsky voči jeho osobe. To môže byť príčinou častejšieho výskytu paranoidnej poruchy u náboženských či ideologických fanatikov a kverulantov (chronickí sťažovatelia). Ide o zriedkavú poruchu osobnosti, ktorá sa vyskytuje asi o 0,5-1% dospelých, najmä u mužov. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu paranoidnej poruchy osobnosti Táto porucha je typická: • (a) nadmernou citlivosťou voči odstrkovaniu či odmietaniu, • (b) tendenciou k vytrvalej zášti , t.j. odmietanie odpustiť urážky, urazená ješitnosť, odmietanie k zľahčovaniu a k bezpráviu, • (c) podozrievavosťou so sklonom prekrúcať a chybne interpretovať neutrálne a priateľské správanie druhých ako nepriateľské a pohŕdavé, • (d) bojovným a úporným zmyslom pre osobné práva, bez ohľadu na vonkajšiu situáciu, • (e) opakovaným neoprávneným podozrievaním, čo sa týka manželského alebo iného sexuálneho partnera, • (f) sklonom zdôrazňovať dôležitosť vlastného ega, ktorá sa prejavuje trvalým vzťahovaním všetkého k svojej osobe, • (g) zaoberaním sa nepodloženým, konšpiračným vysvetľovaním udalostí okolo seba či sveta vôbec. (podľa MKCH-10, s. 179, upravené) Vylučujúcimi kritériami pre paranoidnú poruchu osobnosti sú schizofrénia a porucha s bludmi. Pri týchto poruchách sa môžu objavovať paranoidné presvedčenia a správanie. Tieto poruchy však majú iné príčiny, iný vývoj aj odlišné základné symptómy. Príklady: Pani s paranoidnou poruchou osobnosti, v súčasnosti v staršom strednom veku má chronické problémy vo svojom zamestnaní. Svoju prácu robí svedomite, ale má neustále konflikty s kolektívom, kde podozrieva jednotlivé osoby i celý kolektív z rôznych nepriateľských aktivít voči svojej osobe. Aj nevinné poznámky, ktoré sa netýkajú jej osoby, vzťahuje na seba, následne býva nepriateľská, odmietavá a slovne agresívna. Vo svojom bydlisku má tiež viacero chronických konfliktov so susedmi. Je presvedčená, že v nemocnici, kde jej operovali koleno, sa k nej nesprávali dostatočne citlivo, nezvolili vhodnú liečbu a pacientka z vedľajšej izby ju opakovane ohovárala pri raňajkách pred ostatnými pacientkami. Nemocnici poslala viacero listov s rôznymi sťažnosťami, sťažuje sa aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vždy bola veľmi citlivá, skôr uzavretá, a príznaky sa stali zjavnými až v dospelosti. Žije sama. Z blízkych ľudí sa pravidelnejšie stretáva len so svojou sestrou. Pán s paranoidnou poruchou osobnosti je presvedčený o systematickej perzekúcii zo strany štátu voči svojej osobe. Opakovane a hromadne píše na rôzne ustanovizne - úrady, inštitúcie a aj niektorým mimovládnym organizáciám. V listoch sa sťažuje na príkoria z ich strany, prípadne upozorňuje iné inštitúcie na príkoria, ktoré boli údajne spôsobené jeho osobe a podobne. Mnohokrát hromadne podával rôzne neprimerané sťažnosti na súdy a iné správne úrady a sťažoval sa na ich zamietnutie ďalším úradom. Keďže ide o dlhodobú, neprimeranú a rozsiahlu činnosť, ktorá následne zaťažuje úrady, prebieha s ním súdne jednanie o zbavenie svojprávnosti v rámci podávania podnetov a sťažností na úrady. Súčasťou súdneho konania je aj odborný posudok súdneho znalca - psychiatra. Na znalca sa sťažuje tiež. Je dlhodobo presvedčený o tom, že celý svet riadia Slobodomurári. Tí vedia o každom všetko, ale sú špeciálne zameraný na jeho osobu, keďže proti nim aktívne vystupuje a uvedomujú si jeho výnimočnosť. Aj v tejto veci podáva rôzne podnety a sťažnosti, študuje literatúru a internetové zdroje k téme. Rizikové faktory pre vznik paranoidnej poruchy nie sú dostatočne známe. Sú určité predpoklady o zvýšenom riziku dedičnosti niektorých vlastností, ktoré môžu vytvárať predpoklady pre vznik paranoidnej poruchy osobnosti. Niekedy sa pozoruje, že paranoidná porucha sa môže dlhodobo zhoršiť či rozvinúť, napr. po nejakom silnom konfliktnom zážitku najmä s autoritou - vrátane úradov, zamestnávateľa a podobne. Na rozdiel od väčšiny u ľudí s predispozíciou k paranoidnej poruche osobnosti nedochádza po čase k zabudnutiu domnelej či skutočnej krivdy, ale naopak, v vystupňovaniu zášti, nepriateľstva a ich rozšírenia na väčší okruh spoločnosti. Ako pri všetkých poruchách osobnosti platí, že diagnostika paranoidnej poruchy osobnosti stojí na dobrom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade paranoidnej poruchy osobnosti sa sleduje aj prítomnosť, trvanie, sila nerealistických paranoidných presvedčení a ich vplyv na správanie osoby, vzťahy s blízkymi o okolí Vzhľadom k nedostatočným znalostiam o príčinách a rizikových faktoroch je ťažké uviesť špecifické postupy, ktoré by pomohli predchádzať či znížiť riziko rozvoja paranoidnej poruchy osobnosti. Liečba porúch osobnosti je problematická. Osobnostné vlastnosti s ktorými problémové správanie a prežívanie súvisia sú stabilné a ťažko meniteľné. V prípade paranoidnej poruchy osobnosti, nemávajú ľudia s touto poruchou záujem o nijakú formu liečby a akékoľvek snahy o korekcie zo strany blízkych či odborníkov sú vnímané veľmi negatívne a skôr môžu zhoršovať príznaky a správanie človeka s paranoidnou poruchou osobnosti. V prípade spolupráce je možné zlepšovať niektoré komunikačné zručnosti, spôsoby zvládania záťaže a konfliktov a podobne. Prípadná snaha o potlačenie vystupňovaných príznakov poruchy osobnosti liekmi nebýva úspešná a z dôvodu podozrievavosti človeka s touto poruchou vedie k zhoršeniu spolupráce s lekármi ale aj inými inštitúciami. Životný štýl človeka s paranoidnou poruchou osobnosti môže byť v súvislosti s jej typickými príznakmi výrazne narušený. Problémy sa môžu týkať zamestnania a medziľudských vzťahov a vzťahov k inštitúciám, čo môže v extrémnom prípade viesť k neschopnosti sa zamestnať, či udržať si zamestnanie a vzťahy, k chronickým konfliktom a sťažnostiam na úradoch a voči nim. Z dôvodu podozrievavosti voči motívom druhých a slabého náhľadu na svoju poruchu býva problém nejako aktívne meniť životný štýl. Niekedy je potrebné sa sústrediť na jednoduché kroky a prevenciu možných konfliktov s druhými. Dôležitá je jednoduchá priama komunikácia, nepoužívať metafory, vtipy či zľahčovanie, ktoré si osoba s paranoidnou poruchou osobnosti často vyloží ako zosmiešňovanie a znevažovanie svojej osoby. Ako pri všetkých poruchách osobnosti je aj pri paranoidnej poruche osobnosti zvýšené riziko pre rozvoj inej psychickej poruchy. Zvýšené je riziko rozvoja psychózy či psychotických príznakov. Vzhľadom k tomu, že nerealistické až bludné presvedčenia môžu viesť aj k zvláštnemu správaniu ohľadne vlastného zdravotného stavu (napr. umývanie sa v koncentrovaných dezinfekčných prostriedkoch), stravovania (zvláštny výber stravy, hladovanie) či životného štýlu (celkový stres v súvislosti s paranoidnými presvedčeniami a následkami správania pod ich vplyvom) existuje aj vyššie riziko vzniku telesných porúch. Vzhľadom k vyššie uvedenému sú možnosti pomôcť človeku s paranoidnou poruchou osobnosti dosť obmedzené. Niekedy môže ísť o praktickú pomoc, napr. pri kontakte s úradmi či pri iných bežných činnostiach, kde môže mať osoba s paranoidnou poruchou osobnosti problémy. Vyhováranie či kritizovanie paranoidných presvedčení a správania zvyčajne nevedie k ich korekcii, naopak sa môže stať, že sa takéto presvedčenia ešte upevnia, prípadne vás človek s takouto poruchou osobnosti "zaradí" do svojho videnia sveta ako ďalšieho nepriateľa.