Narcistická porucha osobnosti

Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými. Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov. Na kritiku či nepotvrdenie vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a agresívne, ale niekedy aj depresívne. Majú problém s empatiou voči druhým a cítia sa nimi nepochopení. Často sa opájajú rôznymi fantáziami, v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť - napríklad, že sú slávni objavitelia, umelci a podobne. Navzdory prípadnému talentu často pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a začnú hľadať ocenenie v inej oblasti. Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie, sebaúcta a sebapresadenie. Predpokladá sa, že v pozadí tejto poruchy je neustála sebaneistota a obavy z odmietnutia druhými. Ľudia s narcistickou poruchou však ťažko získavajú náhľad na podstatu svojich ťažkostí a skôr vytrvalo obviňujú druhých. Ak nenájdu uznanie v nejakej skupine či oblasti ich záujmu, často sa rýchlo preorientujú iným smerom. Porucha sa vyskytuje častejšie u mužov, výskyt v dospelej populácii sa odhaduje na menej ako jedno percento. Príčiny výskytu narcistickej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Z biologických faktorov, ktoré prispievajú k vzniku narcistickej poruchy osobnosti sú to dedičné vplyvy (pozri rizikové faktory). Za významnú príčinnú premennú sa považuje aj nevyrovnaná, excentrická rodinná výchova s nestálymi vzťahmi a pravidlami, kde sa zdôrazňujú hodnoty ako výnimočnosť, predurčenosť a nadradenosť členov rodiny či pacienta. Narcistická porucha osobnosti, alebo jej príznaky nie sú zriedkavé u reálne úspešných, nadaných či inak výnimočných ľudí. U týchto ľudí sa porucha zvykne paradoxne ešte zhoršovať, pravdepodobne pre vyhrotenú konfrontáciu s konkurentmi. Je veľmi ťažké uspokojiť potrebu človeka s narcistickou poruchou osobnosti po uznaní vlastnej výnimočnosti. Z hľadiska psychických príčin sa uvažuje nad hlbokou sebaneistotou, neistotu vo vzťahoch k druhým a k životných hodnotám, ktoré sú hyperkompenzované presvedčením o svojej jedinečnosti. Akékoľvek vnímané spochybnenie či nepotvrdenie tejto skutočnosti následne vníma človek s narcistickou poruchou osobnosti ako silný a nepriateľský útok zo strany druhých a aktívne až agresívne na to reaguje, niekedy však prepadá depresii. V neskoršom veku a pri opakovanom neúspechu či nenaplnení vlastných predstáv sa niekedy zvyknú uťahovať do seba a existuje zvýšené riziko rozvoja depresívnej poruchy. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu narcistickej poruchy osobnosti nie sú v systéme MKCH-10 uvedené a táto porucha spadá pod kategóriu F60.8 - Iné nešpecifické poruchy. Uvádzame preto špecifické kritériá podľa Diagnostického a štatistického manuálu DSM-IV, ktorý vytvorila Americká psychiatrická asociácia, ale používa sa aj vo svete pri mnohých výskumných štúdiách. Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je podľa DSM-IV typický: Pretrvávajúci pocit grandiozity (vo fantázii či správaní), potreba obdivu a nedostatok empatie, ktoré zvyčajne začínajú v ranej dospelosti a prejavujú sa v najrôznejších súvislostiach, tak ako je určené nasledujúcimi (piatimi či viac) príznakmi: • (1) velikášsky pocit vlastnej dôležitosti (preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov), • (2) opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske, • (3) viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami, • (4) potreba nadmerného obdivu, • (5) pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami, • (6) zneužívanie druhých k vlastnému prospechu, • (7) nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých, • (8) arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie. Príklad: Študent vysokej školy sa opakovane dostáva do konfliktov s vyučujúcimi i spolužiakmi. Kvôli nesplneniu podmienok a opakovaniu skúšok študuje školu už o dva roky dlhšie. Jadrom konfliktov medzi ním a okolím je jeho neúctivé a slovne agresívne správanie či urážanie ostatných, keďže má často pocit, že ho dostatočne neoceňujú, nevážia si ho a celkovo ho nechápu. K druhým má tendenciu pristupovať s nadradenosťou, v škole často vystupuje s rôznymi seminárnymi prácami na netradičné či kontroverzné témy, ktoré ale často nestihne dokončiť či odovzdať. Píše rôznym významným zahraničným odborníkom v oblastiach, ktoré ho práve zaujímajú, a svojou korešpondenciou následne obhajuje svoje postoje a presvedčenia, alebo ich používa ako dôkazy vlastnej jedinečnosti. Svojim spolužiakom otvorene dáva najavo svoju celkovú "prevahu". To u nich vedie k odmietaniu, alebo zosmiešňovaniu, čo znáša veľmi ťažko. Spolužiaci sú presvedčení, že je inteligentný, ale jeho správanie ich odpudzuje a považujú ho za "detinské" a nezrelé. Má veľké plány, že keď skončí školu bude sa venovať ním rozpracovanému projektu, ktorý významne ovplyvní nielen vedeckú oblasť, ktorú študoval. Začal študovať aj ďalšiu školu, ale po prvom semestri ju zanechal. Vyrastal vo veľmi konfliktnej rodine. Rodičia sa rozviedli, keď bol malý a v rôznych časových obdobiach si ho navzájom "prehadzovali". Matka ho rozmaznávala a opakovane vyjadrovala rôzne očakávania, kým všetkým by sa mohol stať. On sám odmalička sníval, že keď bude veľký, stane sa slávnym a ostatní ho budú obdivovať. V súčasnosti cíti veľkú frustráciu z neuznania jeho osoby a jeho vízií, na čo okrem kritiky a agresie voči okoliu niekedy reaguje depresívne a nadmerne užíva alkohol. K rizikovým faktorom patrí výskyt psychických porúch v príbuzenstve, najmä porúch osobnosti (histriónska, emočne nestabilná či narcistick porucha), ale aj depresívnych porúch či bipolárnej afektívnej poruchy. Z hľadiska environmentálnych vplyvov je rizikovým disharmonické, excentrické a nevyrovnané rodinné prostredie, kde sa prehnane zdôrazňuje výnimočnosť, jedinečnosť a dôležitosť pacienta či iných členov rodiny alebo príbuzenstva a chýba primerané zrkadlenie osobnosti dieťaťa a jeho výkonu. Diagnostika narcistickej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Žiadna porucha, ani narcistická porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade dávaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). Primárna prevencia pre rozvoj narcistickej poruchy osobnosti je odstraňovať rizikové faktory jej vzniku. K tým patrí dominantná ale ochraňujúca výchova zo strany rodičov, spojená s nekritickým zdôrazňovaním výnimočných schopností a vlastností dieťaťa a často aj členov rodiny vôbec. Liečba symptómov narcistickej poruchy je komplikovaná. Človek s narcistickou poruchou zvyčajne nemáva pocit, že by problém bol v ňom, typicky práve naopak. Cíti sa byť výnimočný a je presvedčený, že druhí ľudia mu nerozumejú, závidia mu a nedoceňujú ho. Zvyčajne sa obracia na odborníkov z oblasti duševného zdravia skôr v rámci depresívnych ťažkostí a sťažuje sa na nepochopenie zo strany druhých. V prípade rozvoja depresie je možné podávanie antidepresív, pri kolísaní nálady je možné zvážiť lieky zo skupiny tzv. stabilizátorov nálady. Z psychoterapeutických postupov nie je zvyčajne možné použiť špecifické tréningové či na problém zamerané postupy. Dôvodom je premenlivosť konkrétnych problémov a tém, ktoré pacient s narcistickou poruchou prináša. Dôležité je postupné budovanie náhľadu na vlastné správanie, jeho príčiny a reakcie okolia. Pre dosiahnutie pozitívnej zmeny asi bude nutná skôr dlhodobá psychoterapia, kde dôležitú úlohu zohráva aj vzťah s terapeutom. Problémom osoby s narcistickou poruchou osobnosti môže byť dosť "tekavý" a hektický životný štýl, keďže sa snaží o neustále oceňovanie seba a svojej osoby. V prípade, že sa nedočká naplnenia potrieb uznania a ocenenia má človek s narcistickou poruchou osobnosti tendenciu byť rýchlo frustrovaný, stráca motiváciu a často sa vrhne na novú oblasť ale hľadá potvrdenie u iných ľudí. Pozitívnou zmenou by mohlo byť priebežné ale primerané oceňovanie (sa) za dosiahnuté aj menšie úspechy a snaha znížiť na výkon orientovaný životný štýl. Narcistická porucha osobnosti súvisí s vyšším rizikom výskytu inej psychickej poruchy, najmä depresívnej reakcie a veľkej depresívnej poruchy. Pre pocity vnútorného napätia a depresie, ktoré niekedy nedáva najavo je u človeka s narcistickou poruchou osobnosti aj vyššie riziko závislosti od návykových látok, najmä alkoholu. Niekedy sa zvyknú rozlišovať dve formy narcistickej poruchy osobnosti. V prvom prípade ide o ľudí, ktorí sú veľmi citliví a vnímaví na ocenenie ale aj najmenšie známky zneváženia a kritiky, ktorú nesú veľmi ťažko. Majú lepšiu prognózu uvedomiť si neprimeranosť svojich reakcií a tým, že sa snažia vnímať reakcie druhých, sa s nimi lepšie nadväzuje vzťah a sú ochotnejší k niektorým zmenám. Pri vnímanom odmietaní či nedocenení reagujú s pocitmi zranenia a depresie. V druhom prípade ide o málo empatickú, na seba zameranú formu narcistickej poruchy, kedy je ochota zaoberať sa názormi a potrebami druhých a pravdepodobnosť náhľadu na svoju poruchu nižšia. Na rozdiel od prvej skupiny častejšie reagujú hnevom, odmietaním a útočením voči ľuďom, ktorí ich domnelo či naozaj kritizujú či neoceňujú. V oboch prípadoch, ak máme záujem a dobrý vzťah s človekom s narcistickou poruchou osobnosti, možno taktne ale dôsledne upozorňovať na nevhodnosť či premrštenosť jeho reakcií voči nám či okoliu, spolu s ponúkaním alternatívnych konštruktívnejších reakcií. Dôležitou súčasťou je aj primerane oceňovať, ale nenechať sa vtiahnuť do neustáleho pritakávania. Niektoré konkrétne rady a postupy je možné nájsť v knihe "Opuštěnost a sebeodcizení. Nové přístupy k terapii narcistické poruchy osobnosti."

Paranoidná porucha osobnosti

Paranoidita (paranoja) - široké označenie pre trvalé paranoidné presvedčenia a správanie. Paranoidnými presvedčeniami sú najčastejšie presvedčenia o nepriateľskej motivácii či správaniu okolia a spoločnosti voči svojej osobe . Tieto presvedčenia sa buď nezakladajú na pravde alebo sú významným prekrútením skutočnosti. Človek s paranoidnými presvedčeniami väčšinou nie je schopný či ochotný ich prehodnotiť a konfrontovať s realitou a nevyvrátiteľne trvá na ich pravdivosti s presvedčení, že úkor či nepriateľstvo zo strany druhých je zámerným konaním voči svojej osobe. Príznaky paranoidity sa nevyskytujú len pri paranoidnej poruche osobnosti, ale aj pri viacerých psychických poruchách - pri rôznych psychotických poruchách, ako je schizfrénia či bipolárna afektívna porucha (mániodepresívna porucha). Paranoidné prežívanie vzniká tiež ako akútny príznak či dlhodobý následok užívania niektorých drog, najmä stimulancií (pervitin) a halucinogénov (LSD, Marihuana). Paranoidné príznaky sa pri týchto poruchách zvyknú líšiť svojim obsahom, ale aj dĺžkou trvania. Pri schizofrénii i manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy sa často vyskytujú extrémnejšie paranoidné prejavy - paranoidné bludy, napr. že som vyvolený a ide po mne ŠTB, že myšlienkami ovládam počasie, ale nezvyknú byť také dlhodobé či systematicky prepracované ako pri paranoidnej poruche osobnosti. Paranoik - v bežnej reči sa používa na označenie človeka, ktorý sa správa neprimerane podozrievavo voči okoliu a je presvedčený, že sa mu schválne deje nejaké príkorie. V odbornej komunikácii sa tento termín nezvykne používať. Paranoidná porucha osobnosti je jednou zo špecifických porúch osobnosti. Typickými prejavmi paranoidnej poruchy osobnosti sú: nadmerná citlivosť voči svojej osobe, najmä voči skutočnému či domnelému odmietaniu, odstrkovaniu a podobne, nedôverčivé, nepriateľské a agresívne správanie voči okoliu. Človek s paranoidnou poruchou osobnosti si vnímané krivdy, ponižovanie či vysmievanie dlhodobo pamätá, zvýrazňovať alebo prekrúca ich význam. Má tendencie k vytváraniu komplexnejších teórií, prečo sa iní ľudia, skupiny ľudí, či celý spoločnosť správa nepriateľsky voči jeho osobe. To môže byť príčinou častejšieho výskytu paranoidnej poruchy u náboženských či ideologických fanatikov a kverulantov (chronickí sťažovatelia). Ide o zriedkavú poruchu osobnosti, ktorá sa vyskytuje asi o 0,5-1% dospelých, najmä u mužov. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu paranoidnej poruchy osobnosti Táto porucha je typická: • (a) nadmernou citlivosťou voči odstrkovaniu či odmietaniu, • (b) tendenciou k vytrvalej zášti , t.j. odmietanie odpustiť urážky, urazená ješitnosť, odmietanie k zľahčovaniu a k bezpráviu, • (c) podozrievavosťou so sklonom prekrúcať a chybne interpretovať neutrálne a priateľské správanie druhých ako nepriateľské a pohŕdavé, • (d) bojovným a úporným zmyslom pre osobné práva, bez ohľadu na vonkajšiu situáciu, • (e) opakovaným neoprávneným podozrievaním, čo sa týka manželského alebo iného sexuálneho partnera, • (f) sklonom zdôrazňovať dôležitosť vlastného ega, ktorá sa prejavuje trvalým vzťahovaním všetkého k svojej osobe, • (g) zaoberaním sa nepodloženým, konšpiračným vysvetľovaním udalostí okolo seba či sveta vôbec. (podľa MKCH-10, s. 179, upravené) Vylučujúcimi kritériami pre paranoidnú poruchu osobnosti sú schizofrénia a porucha s bludmi. Pri týchto poruchách sa môžu objavovať paranoidné presvedčenia a správanie. Tieto poruchy však majú iné príčiny, iný vývoj aj odlišné základné symptómy. Príklady: Pani s paranoidnou poruchou osobnosti, v súčasnosti v staršom strednom veku má chronické problémy vo svojom zamestnaní. Svoju prácu robí svedomite, ale má neustále konflikty s kolektívom, kde podozrieva jednotlivé osoby i celý kolektív z rôznych nepriateľských aktivít voči svojej osobe. Aj nevinné poznámky, ktoré sa netýkajú jej osoby, vzťahuje na seba, následne býva nepriateľská, odmietavá a slovne agresívna. Vo svojom bydlisku má tiež viacero chronických konfliktov so susedmi. Je presvedčená, že v nemocnici, kde jej operovali koleno, sa k nej nesprávali dostatočne citlivo, nezvolili vhodnú liečbu a pacientka z vedľajšej izby ju opakovane ohovárala pri raňajkách pred ostatnými pacientkami. Nemocnici poslala viacero listov s rôznymi sťažnosťami, sťažuje sa aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vždy bola veľmi citlivá, skôr uzavretá, a príznaky sa stali zjavnými až v dospelosti. Žije sama. Z blízkych ľudí sa pravidelnejšie stretáva len so svojou sestrou. Pán s paranoidnou poruchou osobnosti je presvedčený o systematickej perzekúcii zo strany štátu voči svojej osobe. Opakovane a hromadne píše na rôzne ustanovizne - úrady, inštitúcie a aj niektorým mimovládnym organizáciám. V listoch sa sťažuje na príkoria z ich strany, prípadne upozorňuje iné inštitúcie na príkoria, ktoré boli údajne spôsobené jeho osobe a podobne. Mnohokrát hromadne podával rôzne neprimerané sťažnosti na súdy a iné správne úrady a sťažoval sa na ich zamietnutie ďalším úradom. Keďže ide o dlhodobú, neprimeranú a rozsiahlu činnosť, ktorá následne zaťažuje úrady, prebieha s ním súdne jednanie o zbavenie svojprávnosti v rámci podávania podnetov a sťažností na úrady. Súčasťou súdneho konania je aj odborný posudok súdneho znalca - psychiatra. Na znalca sa sťažuje tiež. Je dlhodobo presvedčený o tom, že celý svet riadia Slobodomurári. Tí vedia o každom všetko, ale sú špeciálne zameraný na jeho osobu, keďže proti nim aktívne vystupuje a uvedomujú si jeho výnimočnosť. Aj v tejto veci podáva rôzne podnety a sťažnosti, študuje literatúru a internetové zdroje k téme. Rizikové faktory pre vznik paranoidnej poruchy nie sú dostatočne známe. Sú určité predpoklady o zvýšenom riziku dedičnosti niektorých vlastností, ktoré môžu vytvárať predpoklady pre vznik paranoidnej poruchy osobnosti. Niekedy sa pozoruje, že paranoidná porucha sa môže dlhodobo zhoršiť či rozvinúť, napr. po nejakom silnom konfliktnom zážitku najmä s autoritou - vrátane úradov, zamestnávateľa a podobne. Na rozdiel od väčšiny u ľudí s predispozíciou k paranoidnej poruche osobnosti nedochádza po čase k zabudnutiu domnelej či skutočnej krivdy, ale naopak, v vystupňovaniu zášti, nepriateľstva a ich rozšírenia na väčší okruh spoločnosti. Ako pri všetkých poruchách osobnosti platí, že diagnostika paranoidnej poruchy osobnosti stojí na dobrom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade paranoidnej poruchy osobnosti sa sleduje aj prítomnosť, trvanie, sila nerealistických paranoidných presvedčení a ich vplyv na správanie osoby, vzťahy s blízkymi o okolí Vzhľadom k nedostatočným znalostiam o príčinách a rizikových faktoroch je ťažké uviesť špecifické postupy, ktoré by pomohli predchádzať či znížiť riziko rozvoja paranoidnej poruchy osobnosti. Liečba porúch osobnosti je problematická. Osobnostné vlastnosti s ktorými problémové správanie a prežívanie súvisia sú stabilné a ťažko meniteľné. V prípade paranoidnej poruchy osobnosti, nemávajú ľudia s touto poruchou záujem o nijakú formu liečby a akékoľvek snahy o korekcie zo strany blízkych či odborníkov sú vnímané veľmi negatívne a skôr môžu zhoršovať príznaky a správanie človeka s paranoidnou poruchou osobnosti. V prípade spolupráce je možné zlepšovať niektoré komunikačné zručnosti, spôsoby zvládania záťaže a konfliktov a podobne. Prípadná snaha o potlačenie vystupňovaných príznakov poruchy osobnosti liekmi nebýva úspešná a z dôvodu podozrievavosti človeka s touto poruchou vedie k zhoršeniu spolupráce s lekármi ale aj inými inštitúciami. Životný štýl človeka s paranoidnou poruchou osobnosti môže byť v súvislosti s jej typickými príznakmi výrazne narušený. Problémy sa môžu týkať zamestnania a medziľudských vzťahov a vzťahov k inštitúciám, čo môže v extrémnom prípade viesť k neschopnosti sa zamestnať, či udržať si zamestnanie a vzťahy, k chronickým konfliktom a sťažnostiam na úradoch a voči nim. Z dôvodu podozrievavosti voči motívom druhých a slabého náhľadu na svoju poruchu býva problém nejako aktívne meniť životný štýl. Niekedy je potrebné sa sústrediť na jednoduché kroky a prevenciu možných konfliktov s druhými. Dôležitá je jednoduchá priama komunikácia, nepoužívať metafory, vtipy či zľahčovanie, ktoré si osoba s paranoidnou poruchou osobnosti často vyloží ako zosmiešňovanie a znevažovanie svojej osoby. Ako pri všetkých poruchách osobnosti je aj pri paranoidnej poruche osobnosti zvýšené riziko pre rozvoj inej psychickej poruchy. Zvýšené je riziko rozvoja psychózy či psychotických príznakov. Vzhľadom k tomu, že nerealistické až bludné presvedčenia môžu viesť aj k zvláštnemu správaniu ohľadne vlastného zdravotného stavu (napr. umývanie sa v koncentrovaných dezinfekčných prostriedkoch), stravovania (zvláštny výber stravy, hladovanie) či životného štýlu (celkový stres v súvislosti s paranoidnými presvedčeniami a následkami správania pod ich vplyvom) existuje aj vyššie riziko vzniku telesných porúch. Vzhľadom k vyššie uvedenému sú možnosti pomôcť človeku s paranoidnou poruchou osobnosti dosť obmedzené. Niekedy môže ísť o praktickú pomoc, napr. pri kontakte s úradmi či pri iných bežných činnostiach, kde môže mať osoba s paranoidnou poruchou osobnosti problémy. Vyhováranie či kritizovanie paranoidných presvedčení a správania zvyčajne nevedie k ich korekcii, naopak sa môže stať, že sa takéto presvedčenia ešte upevnia, prípadne vás človek s takouto poruchou osobnosti "zaradí" do svojho videnia sveta ako ďalšieho nepriateľa.

Schizoidná prucha osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti je jednou zo špecifických porúch osobnosti. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti býva typicky veľmi uzavretý, zvykne mať málo alebo žiadne blízke vzťahy, pretože ich nevyhľadáva, ani z nich nemáva radosť. Všeobecne sa javí ako chladný, s málo výraznými emóciami. S druhými jedná s odstupom. Uprednostňuje samotárske činnosti, k niektorým činnostiam či koníčkom môže pristupovať s výrazným záujmom, ktorý môže mať až fanatický charakter. Hoci navonok môže vyzerať nezaujato, veľa času zvykne venovať vlastným fantáziám a predstavám, prípadne činnostiam, ktoré ho dlhodobo bavia. Schizoidná porucha osobnosti sa častejšie vyskytuje u mužov. Podľa výsledkov výskumov trpí schizoidnou poruchou osobnosti asi 1-5% dospelej populácie. V súčasnosti predpokladáme, že k príčinám schizoidnej poruchy osobnosti patria biologicky dané vlastnosti ako je uzavretosť, malý záujem o vzťah a nižšie prežívanie radosti, ktoré dokopy vytvárajú typický obraz schizoidnej poruchy osobnosti. Keďže ide o poruchu osobnosti s dedičnými vplyvmi, je ťažké odhadnúť vplyv chladnej, neemocionálnej výchovy v rodine, ktoré sa tiež považuje za dôležitý faktor, keďže u rodičov je vyššie riziko výskytu tejto varianty osobnosti. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu schizoidnej poruchy osobnosti Ide o poruchu osobnosti, ktorá vyhovuje nasledovnému popisu: • (a) málo činnosti, ak vôbec nejaké poskytujú radosť a potešenie, • (b) emocionálny chlad, odstup alebo oploštelá afektivita, • (c) obmedzená schopnosť vyjadrovať vrelé, nežné city alebo zlobu voči druhým ľuďom, • (d) zjavná ľahostajnosť voči chvále a kritike, • (e) malý záujem o sexuálne zážitky s inou osobou (ak berieme do úvahy vek), • (f) takmer nemenná prednosť samotárskym činnostiam, • (g) nadmerné zamestnávanie sa fantáziou a introspekciou, • (h) nedostatok blízkych priateľov alebo dôverných vzťahov (alebo iba jeden) a nedostatok túžby po takýchto vzťahoch, • (i) výrazná necitlivosť pre prevládajúce normy a konvencie. Vylučuje: Aspergerov syndróm (ide o formu autizmu), bludovú poruchu, schizofréniu... (podľa MKCH-10, s. 179-180, upravené) Príklad: Mladý muž so schizoidnou poruchou osobnosti bol od raného detstva uzavretý. Hoci mal dvoch súrodencov, vždy sa radšej hral sám. Odmalička prejavoval výrazný záujem o stroje a techniku - najmä rôzne poľnohospodárske a drevospracujúce mechanizmy. V škole sa učil veľmi dobre, išli mu najmä matematika a fyzika. Mal jedného bližšieho kamaráta, s ktorým však počas štúdia na strednej škole stratil kontakt. Vyštudoval vysokú školu technického zamerania a pracuje ako odborník v oblasti, ktorá ho odmalička zaujímala. V dospelosti mal veľmi málo partnerských vzťahov. Je ženatý, má jedno dieťa. Manželka nie je spokojná s jeho "chladným správaním" a chodia spolu do manželskej terapie. On na to nevidí dôvod, ale chce vyhovieť manželke a má záujem o vzťah s ňou. Rizikové faktory pre vznik schizoidnej poruchy nie sú dostatočne známe. Sú určité predpoklady o zvýšenom riziku dedičnosti niektorých vlastností, ktoré môžu vytvárať predpoklady pre vznik schizoidnej poruchy. Osoba so schizoidnou poruchou osobnosti sa zvykne už od detstva prejavovať výrazne introvertne, samotársky, má menší záujem o hru s inými deťmi. Uprednostňuje činnosti, pri ktorých nemusí príliš komunikovať s druhými. Nepriaznivé životné okolnosti môžu príznaky tejto poruchy zhoršiť. Ako pri všetkých poruchách osobnosti platí, že diagnostika schizoidnej poruchy osobnosti stojí na dobrom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade schizoidnej poruchy osobnosti sa sleduje aj dlhodobosť a miera výskytu príznakov - najmä dlhodobá uzavretosť a odstup voči druhým ľuďom, uprednostňovanie samotárskych činností, vrátane zamestnania a podobne. Vzhľadom k nedostatočnej znalosti príčin a významných faktorov pre vznik a rozvoj schizoidnej poruchy je ťažko navrhnúť účinné preventívne postupy. Príznaky môžu byť horšie vplyvom chladnej a neemocionálnej výchovy v rodine (zároveň môže ísť o dedičný znak). Liečba schizoidnej poruchy osobnosti je zameraná na potlačenie problémového správania a prežívania a podporu adaptívneho správania. V prípade potreby liečby pacienta so schizoidnou poruchou osobnosti môžu pomôcť psychoterapeutické postupy. Ochota človeka so schizoidnou poruchou osobnosti zúčastniť sa psychoterapie, či inej formy liečby závisí od jeho motivácie. Ako najvhodnejšia sa javí psychoterapia zameraná na riešenie konkrétneho (typicky vzťahového) problému alebo nácvik niektorých komunikačných a medziľudských zručností. Životný štýl človeka so schizoidnou poruchou osobnosti je typický samotárstvom, izolovanosťou od druhých a vzťahov s nimi. V prípade, že je osoba so schizoidnou poruchou osobnosti so svojim životným štýlom spokojná, nie je dôvod do toho zasahovať. Ako pri všetkých poruchách osobnosti je aj pri schizoidnej poruche osobnosti zvýšené riziko pre rozvoj inej psychickej poruchy. Zvýšené je riziko rozvoja psychózy prípadne depresie, najmä v súvislosti so zníženým prežívaním príjemných pocitov. V prípade schizoidnej poruchy osobnosti je pomoc skôr zameraná na konkrétne situácie. Napriek tomu, že človek so schizoidnou osobnosťou sám veľmi nevyhľadáva spoločnosť, môže oceniť keď ho niekedy "vytiahneme" medzi ľudí, či včleníme do nejakej spoločenskej, kamarátskej skupiny.

HRANIČNA PORUCHA OSOBNOSTI (HPO) - BORDELAINE

HRANIČNA PORUCHA OSOBNOSTI (HPO) - BORDELAINE

Hraniční porucha osobnosti je nazývaná tiež bordelaine ( z fr. hraničná línia). Je to duševná porucha, ktorá patrí medzi poruchy osobnosti.
Pri poruchách osobnosti ide o pretrvávajúce, hlboko v štruktúre osobnosti zakotvené vlastnosti a prejavy, ktoré sa manifestujú neprimeranými reakciami na najrôznejšie osobné a sociálne situácie. Tieto reakcie predstavujú výraznú odchýlku od spôsobom akým priemerná osoba v danej kultúre chápe, myslí a cíti a ako reaguje vo vzťahu k iným ľuďom.
Hraničná porucha osobnosti je okrem emočnej nestálosti sprevádzaná defektným sebapoňatím, intenzívnymi, ale nestálymi vzťahmi, náchylnosťou k sebapoškodzovaniu vrátane suicidálnych sklonov.

DIAGNOSTICKÉ ZNAKY HPO (PREJAVY)

1. porucha identity: výrazná a trvalá nestabilita obrazu o sebe a vnímanie seba
2. zapletenie sa do nestálych, ale intenzívnych vzťahov často vedúcich do citových kríz
3. nadmerná snaha vyhýbať sa odmietnutiu, zabrániť skutočnému alebo domnelému opusteniu
4. sebapoškodzujúce správanie ( pokusy o samovraždu, problémy s príjmom potravy, sebarezanie,...)
5. chronické pocity prázdnoty
6. impulzivita najmenej v dvoch oblastiach s rizikom sebaohrozenia ( utrácanie peňazí, sexualita, zneužívanie návykových látok, záchvaty ,,žravosti")
7. nestabilita nálad
8. neprimeraná silná zlosť alebo ťažkosti pri ovládaní zlosti
9. disociačné symptómy ( pocity rozpoltenia, odpútania sa od tela, je to niečo cudzie)