Histriónska porucha osobnosti

Histriónska porucha osobnosti je typická dlhodobou a opakujúcou sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným prejavovaním emócií. V protiklade k silne prejavovaným emóciám môžu mať tieto krátke trvanie a bývajú vnútorne plytké a premenlivé. Súčasťou histriónskej poruchy osobnosti býva prehnané zdôrazňovanie svojej osobnosti a svojich činov v komunikácii, pričom tieto sebaprezentácie sa nemusia zakladať na pravde. Vyhľadávanie vzrušenia, ocenenia druhými ako i veľká citlivosť na odmietanie či negatívne hodnotenie svojej osoby patria tiež k charakteristickým prejavom histriónskej poruchy osobnosti. Súčasťou vzťahu k druhým môže byť aj snaha o manipuláciu, zvádzajúce správanie nemotivované sexuálnou túžbou a podobne. Kedysi sa na označenie tejto poruchy používal pojem hystéria, ktorý je ale zastaraný aj z dôvodu nesprávneho použitia slova z ktorého vznikol (usudzovalo sa, že porucha má dočinenia s fungovaním ženskej maternice - odtiaľ názov). Usudzuje sa, že histriónska porucha osobnosti sa vyskytuje u asi 2-3% dospelej populácie, rovnako u mužov ako u žien. Príčiny vzniku histriónskej poruchy osobnosti nie sú dostatočne objasnené. Kedysi sa usudzovalo, že ide o extrémnu variantu "typicky" ženských čŕt, ako je emotívna labilita, koketnosť, precitlivelosť či manipulatívnosť, čo je nesprávny a prekonaný názor. V súčasnosti sa usudzuje, že táto porucha sa vyskytuje približne rovnako u mužov ako u žien. Predpokladá sa aj dedičný podiel. K rizikovým faktorom pre vznik histriónskej poruchy patria disharmonické ambivalentné vzťahy dieťaťa s rodičom opačného pohlavia, ako základná dynamika histriónskeho správania sa predpokladá strach z odmietnutia či opustenia a prehnaná snaha tomu zabrániť. Aj keď je takéto správanie a prežívanie pre histriónsku poruchu typické, je ťažké to vzhľadom k dostupným informáciám označiť za príčinu či základný faktor. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu histriónskej poruchy osobnosti Táto porucha je charakterizovaná: • (a) sebadramatizáciou, teatrálnosťou, prehnaným prejavom emócií, • (b) sugestibilitou, ľahkou ovplyvniteľnosťou inými ľuďmi či okolnosťami, • (c) plytkou a labilnou emocionalitou, • (d) trvalým vyhľadávaním vzrušenia a ocenenia druhými a činností pri ktorých je stredobodom pozornosti, • (e) neprimeranou zvodnosťou v zjave či v správaní, • (f) nadmerné sústredenie sa na fyzickú príťažlivosť. Pridružené črty môžu zahŕňať egocentrickosť, povoľnosť voči sebe, trvalú túžbu po ocenení, ľahko zraniteľné city a pretrvávajúce manipulatívne správanie k dosiahnutiu vlastných potrieb. (podľa MKCH-10, s. 181, upravené) Príklad: Žena v mladšom strednom veku, má jedno dieťa, rozvedená. Dlhodobejšie žije s podstatne starším partnerom, viackrát mala popri tom kratšie trvajúce sexuálne či milenecké vzťahy, považuje to za normálne, za súčasť svojej osobnosti. Partner tieto vzťahy v podstate toleruje, imponuje mu jej vášnivosť a temperament. Je presvedčený o jej láske, lebo pri pokuse o rozchod sa pokúsila o samovraždu liekmi na spanie a proti bolesti. V detstve bola veľmi aktívna, rada dominovala medzi rovesníkmi, zaujímala sa o rôzne krúžky, najmä kreslenie a dramatický krúžok. V ranom dospelom veku bola veľmi spoločenská, mala množstvo známych, vyhľadávala rôzne umelecké a spoločenské podujatia. Sama uvádza umelecké nadanie na kreslenie, ale aj písanie, raz napíše: "...veľkú knihu o svojom živote". V súčasnosti je dlhodobo nezamestnaná, finančne sa o ňu stará súčasný partner. V posledných rokoch uvádza veľa rôznych somatických problémov, najmä so srdcom, rôznymi bolesťami a poruchami trávenia, väčšinou bez významnejšieho lekárskeho nálezu. Okrem niektorých predpísaných liekov užíva pravidelne aj rôzne voľnopredajné lieky proti bolesti či úzkosti. Cíti sa veľmi nespokojná, nenaplnená v živote. Aj kvôli tomuto v minulosti kontaktovala viacerých odborníkov z oblasti duševného zdravia, ale podľa jej slov jej nijako nepomohli. Vzťah k dieťaťu má rozporuplný, uvádza, že ho má rada, ale že ju obmedzuje a že kvôli nemu si pokazila spoločenskú a pracovnú kariéru. Cíti sa byť nedocenená aj vo vzťahoch s kamarátkami. Takýchto vzťahov má viacero, ale sú skôr krátkodobé, či príležitostné, "lebo na ňu príliš žiarlia, málo sa o ňu zaujímajú a pritom sú sami nudné...". Rizikové faktory pre vznik a rozvoj histriónskej poruchy osobnosti nie sú dostatočne objasnené. K biologickým rizikám patrí výskyt podobných problémov v blízkom príbuzenstve ale aj výskyt porúch emócií - napr. depresií a podobne. Z psychologických faktorov sa uvádza citový ale rozporuplný vzťah s rodičmi, disharmonická výchova, dlhodobé zverovanie dieťaťa "zástupným" rodičom (stará mama, sestra a pod.). Diagnostika poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade histriónskej poruchy osobnosti by mali byť v osobnej, partnerskej i pracovnej anamnéze prítomné dlhotrvajúce, opakované a problematické príznaky poruchy: dramatickosť v správaní i prežívaní, striedanie výrazných ale často plocho prežívaných emócií, snaha o manipuláciu okolia, neúmyselné i úmyselné klamanie, zveličovanie či prekrucovanie informácií, neprimerane vyzývavé správanie. Časté je striedanie nálad a emočného rozpoloženia s výrazným vplyvom na aktuálne správanie. Osoby s histriónskou poruchou osobnosti sa dosť často sťažujú na rôzne somatické ťažkosti a bežné telesné ochorenia zvyknú prežívať ako komplikované a bolestivé. Zvýšené je riziko užívania alkoholu a rôznych liekov proti bolesti, úzkosti či na spanie. Vzhľadom k nedostatočným znalostiam o príčinách vzniku a rozvoja histriónskej poruchy osobnosti je ťažké navrhnúť špecifickú primárnu prevenciu. Ako pri všetkých poruchách osobnosti je primárnou prevenciou stabilné, láskavé rodinné prostredie, kde sú ale jasne stanovené pravidlá a očakávania, ale aj ochota ich zmeniť. Biologické predpoklady k rozvoju histriónskej poruchy osobnosti nevieme ovplyvniť. Tak ako pri všetkých poruchách osobnosti aj pri histriónskej poruche osobnosti je ťažké hovoriť o liečbe v zmysle zmeny osobnosti. Liečebné postupy sú skôr zamerané na zvládanie sekundárnych problémov, ktoré s výskytom histriónskej poruchy môžu súvisieť: riešenie problematických medziľudských vzťahov, osobných a pracovných konfliktov. Do určitej miery môže pomôcť aj tzv. náhľadová psychoterapia, alebo systematický rozvoj zručností riešiť emotívne situácie. Životný štýl človeka s histriónskou poruchou osobnosti ovplyvnený prejavmi poruchy. Často sa vyskytujú rôzne dramaticky prežívané situácie a rôzne zvraty, ktoré vytvárajú stres. Stabilizácia výrazných výkyvov v správaní i prežívaní najmä cez dlhodobý vzťah môže pomôcť k zlepšeniu stavu a jeho stabilite. Ako sme už spomenuli, poruchy osobnosti súvisia s vyšším rizikom vzniku iných psychických porúch. Pri histriónskej poruche osobnosti existuje zvýšené riziko zneužívania návykových látok, najmä alkoholu a iných závislostí, depresívnych porúch a rôznych telesných ťažkostí, často s nejasným objektívnym nálezom, ale subjektívne prežívané veľmi negatívne. Osoba s histriónskou poruchou osobnosti nevyhľadáva či nevyžaduje pomoc okolia kvôli prejavom, ale skôr následkom poruchy osobnosti. Snaha o pomoc či emocionálnu účasť na rozličných "životných drámach" človeka s histriónskou poruchou osobnosti môže byť dosť vyčerpávajúca. Upozorňovanie na to, že ide o typické a dlhodobejšie problémové správanie či prežívanie sa u človeka s histriónskou poruchou osobnosti zvyčajne stretáva so silným odmietnutím. Účinnejšie je skôr nepriame usmerňovanie v konkrétnych situáciách, ktoré môže osobe s histriónskou poruchou osobnosti pomôcť riešiť problémy konštruktívne a bez prílišného preháňania.