Panická porucha

Panická porucha je psychická porucha, ktorá sa prejavuje častými záchvatmi paniky, vyhýbaním sa situáciám, v ktorých k panike došlo a strachom z očakávania ďalšieho záchvatu, čo v konečnom dôsledku vedie k výraznému obmedzeniu životného štýlu človeka i celej jeho rodiny. Hlavnou črtou sú opakované záchvaty masívnej úzkosti (paniky), ktoré nie sú obmedzené na žiadnu určitú situáciu a nemožno ich predvídať.

Panický záchvat je stav vystupňovanej úzkosti a strachu, ktorý sa výrazne prejavuje v telesnom prežívaní a správaní človeka. Panický záchvat prichádza náhle, nepredvídateľne a nie je obmedzený na žiadnu špecifickú situáciu alebo súhrn okolností. Človek prežíva intenzívny strach, pocit, že sa niečo hrozného prihodí, strach zo straty sebakontroly, zo zošalenia a takmer vždy sa objavuje strach z umierania. Jednotlivý záchvat obvykle trvá niekoľko minút (5-20 min), výnimočne až 2 hodiny. Po záchvate často pretrváva triaška, napätie a vyčerpanie, niekedy dochádza k uvoľneniu až letargii. Na panický záchvat často naväzuje trvalý strach z ďalšieho záchvatu (anticipačná úzkosť - úzkosť z očakávania). Bežnou reakciou na záchvat paniky je snaha uniknúť zo situácie, kde k panike došlo alebo čo najrýchlejšie vyhľadať pomoc a bezpečie, napríklad privolanie rýchlej záchrannej služby. Ojedinelý záchvat paniky zažije vo svojom živote väčšina ľudí, neznamená to ešte duševnú poruchu ani poruchu adaptácie. Záchvat úzkosti a strachu je spojený s radom telesných príznakov.

Panický záchvat dostáva každoročne asi 10 -12 %ľudí, teda každý 8. - 10. z nás. Panickou poruchou ochorie každý rok asi 1 -3 % osôb. U žien sa objavuje dvakrát častejšie než u mužov. Prvý atak prichádza nezriedka v období vážnej životnej choroby, nehody, po strate blízkeho človeka, prerušením partnerského vzťahu, odlúčením od rodiny (nástup do školy, do zamestnania mimo domova). Rizikovým je aj obdobie šestonedelia, zvýšená alebo znížená porucha štítnej žľazy, požitie niektorých psychoaktívnych látok, ako napríklad marihuana, LSD a kokaín.