Schizoidná prucha osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti je jednou zo špecifických porúch osobnosti. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti býva typicky veľmi uzavretý, zvykne mať málo alebo žiadne blízke vzťahy, pretože ich nevyhľadáva, ani z nich nemáva radosť. Všeobecne sa javí ako chladný, s málo výraznými emóciami. S druhými jedná s odstupom. Uprednostňuje samotárske činnosti, k niektorým činnostiam či koníčkom môže pristupovať s výrazným záujmom, ktorý môže mať až fanatický charakter. Hoci navonok môže vyzerať nezaujato, veľa času zvykne venovať vlastným fantáziám a predstavám, prípadne činnostiam, ktoré ho dlhodobo bavia. Schizoidná porucha osobnosti sa častejšie vyskytuje u mužov. Podľa výsledkov výskumov trpí schizoidnou poruchou osobnosti asi 1-5% dospelej populácie. V súčasnosti predpokladáme, že k príčinám schizoidnej poruchy osobnosti patria biologicky dané vlastnosti ako je uzavretosť, malý záujem o vzťah a nižšie prežívanie radosti, ktoré dokopy vytvárajú typický obraz schizoidnej poruchy osobnosti. Keďže ide o poruchu osobnosti s dedičnými vplyvmi, je ťažké odhadnúť vplyv chladnej, neemocionálnej výchovy v rodine, ktoré sa tiež považuje za dôležitý faktor, keďže u rodičov je vyššie riziko výskytu tejto varianty osobnosti. Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám: • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom, • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy, • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií, • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti, • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu, • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti. (podľa MKCH-10, s.178-179) Špecifické kritériá pre diagnózu schizoidnej poruchy osobnosti Ide o poruchu osobnosti, ktorá vyhovuje nasledovnému popisu: • (a) málo činnosti, ak vôbec nejaké poskytujú radosť a potešenie, • (b) emocionálny chlad, odstup alebo oploštelá afektivita, • (c) obmedzená schopnosť vyjadrovať vrelé, nežné city alebo zlobu voči druhým ľuďom, • (d) zjavná ľahostajnosť voči chvále a kritike, • (e) malý záujem o sexuálne zážitky s inou osobou (ak berieme do úvahy vek), • (f) takmer nemenná prednosť samotárskym činnostiam, • (g) nadmerné zamestnávanie sa fantáziou a introspekciou, • (h) nedostatok blízkych priateľov alebo dôverných vzťahov (alebo iba jeden) a nedostatok túžby po takýchto vzťahoch, • (i) výrazná necitlivosť pre prevládajúce normy a konvencie. Vylučuje: Aspergerov syndróm (ide o formu autizmu), bludovú poruchu, schizofréniu... (podľa MKCH-10, s. 179-180, upravené) Príklad: Mladý muž so schizoidnou poruchou osobnosti bol od raného detstva uzavretý. Hoci mal dvoch súrodencov, vždy sa radšej hral sám. Odmalička prejavoval výrazný záujem o stroje a techniku - najmä rôzne poľnohospodárske a drevospracujúce mechanizmy. V škole sa učil veľmi dobre, išli mu najmä matematika a fyzika. Mal jedného bližšieho kamaráta, s ktorým však počas štúdia na strednej škole stratil kontakt. Vyštudoval vysokú školu technického zamerania a pracuje ako odborník v oblasti, ktorá ho odmalička zaujímala. V dospelosti mal veľmi málo partnerských vzťahov. Je ženatý, má jedno dieťa. Manželka nie je spokojná s jeho "chladným správaním" a chodia spolu do manželskej terapie. On na to nevidí dôvod, ale chce vyhovieť manželke a má záujem o vzťah s ňou. Rizikové faktory pre vznik schizoidnej poruchy nie sú dostatočne známe. Sú určité predpoklady o zvýšenom riziku dedičnosti niektorých vlastností, ktoré môžu vytvárať predpoklady pre vznik schizoidnej poruchy. Osoba so schizoidnou poruchou osobnosti sa zvykne už od detstva prejavovať výrazne introvertne, samotársky, má menší záujem o hru s inými deťmi. Uprednostňuje činnosti, pri ktorých nemusí príliš komunikovať s druhými. Nepriaznivé životné okolnosti môžu príznaky tejto poruchy zhoršiť. Ako pri všetkých poruchách osobnosti platí, že diagnostika schizoidnej poruchy osobnosti stojí na dobrom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí - partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade schizoidnej poruchy osobnosti sa sleduje aj dlhodobosť a miera výskytu príznakov - najmä dlhodobá uzavretosť a odstup voči druhým ľuďom, uprednostňovanie samotárskych činností, vrátane zamestnania a podobne. Vzhľadom k nedostatočnej znalosti príčin a významných faktorov pre vznik a rozvoj schizoidnej poruchy je ťažko navrhnúť účinné preventívne postupy. Príznaky môžu byť horšie vplyvom chladnej a neemocionálnej výchovy v rodine (zároveň môže ísť o dedičný znak). Liečba schizoidnej poruchy osobnosti je zameraná na potlačenie problémového správania a prežívania a podporu adaptívneho správania. V prípade potreby liečby pacienta so schizoidnou poruchou osobnosti môžu pomôcť psychoterapeutické postupy. Ochota človeka so schizoidnou poruchou osobnosti zúčastniť sa psychoterapie, či inej formy liečby závisí od jeho motivácie. Ako najvhodnejšia sa javí psychoterapia zameraná na riešenie konkrétneho (typicky vzťahového) problému alebo nácvik niektorých komunikačných a medziľudských zručností. Životný štýl človeka so schizoidnou poruchou osobnosti je typický samotárstvom, izolovanosťou od druhých a vzťahov s nimi. V prípade, že je osoba so schizoidnou poruchou osobnosti so svojim životným štýlom spokojná, nie je dôvod do toho zasahovať. Ako pri všetkých poruchách osobnosti je aj pri schizoidnej poruche osobnosti zvýšené riziko pre rozvoj inej psychickej poruchy. Zvýšené je riziko rozvoja psychózy prípadne depresie, najmä v súvislosti so zníženým prežívaním príjemných pocitov. V prípade schizoidnej poruchy osobnosti je pomoc skôr zameraná na konkrétne situácie. Napriek tomu, že človek so schizoidnou osobnosťou sám veľmi nevyhľadáva spoločnosť, môže oceniť keď ho niekedy "vytiahneme" medzi ľudí, či včleníme do nejakej spoločenskej, kamarátskej skupiny.